SPLNENÝ SEN - STRED HĽADANIA A VYZRETOSTI

V priestoroch Stredoslovenského osvetového strediska sa od 3. marca do 3. apríla 2026 uskutočnila výstava Splnený sen, ktorá predstavila tvorbu Karin Vlčekovej a Ľubice Krajnákovej. Spoločná prezentácia dvoch neprofesionálnych autoriek ponúkla presvedčivý obraz rôznych fáz výtvarného uvažovania – od otvoreného, hľadajúceho prístupu až po pokojnejšie, stabilizované maliarske gesto.

Tvorba Karin Vlčekovej pôsobí ako dynamický proces, v ktorom sa jednotlivé výtvarné polohy ešte len postupne vyjasňujú. Autorka sa pohybuje medzi abstrakciou, náznakom krajiny aj figurálnym motívom, pričom práve táto otvorenosť jej umožňuje skúmať rôzne spôsoby obrazového vyjadrenia. V jej dielach je citeľný dôraz na farebnosť a štruktúru, ktoré často preberajú úlohu hlavného nositeľa významu.

Najvýraznejšie sa tento prístup prejavuje v cykle Magická hlbočina, kde sa Vlčeková odpútava od konkrétneho motívu a sústreďuje sa na vnútornú dynamiku obrazu. Organické formy, vrstvenie farieb a plynulé prechody vytvárajú vizuálne prostredie, ktoré pôsobí prirodzene a súdržne. Podobnú tendenciu možno sledovať aj v obraze Pixapple, kde sa farebná štruktúra stáva samostatným výrazovým prvkom a obraz funguje najmä na úrovni vizuálneho rytmu.

V prácach, ktoré vychádzajú z krajiny, ako Upršané ráno či Spomienky na Nórsko, sa autorka prikláňa k jemnejšej, atmosférickej polohe. Redukciou detailu a prácou s farebným tónom dokáže vyvolať pocit priestoru a nálady bez potreby opisnosti. Obraz sa tak stáva skôr nositeľom dojmu než konkrétneho výjavu.

 Zaujímavým momentom je aj obraz Žena so psom, ktorý napriek názvu nepracuje s tradičnou figuráciou. Organicky členené plochy a výrazná kontúra ponechávajú priestor pre voľnú interpretáciu a naznačujú, že autorka vníma motív skôr ako východisko než cieľ. Podobne aj ďalšie diela ukazujú, že pre Vlčekovú je dôležitý samotný proces tvorby – skúmanie vzťahu medzi farbou, tvarom a kompozíciou.

V kontraste s tým pôsobí tvorba Ľubice Krajnákovej vyrovnanejšie a ucelenejšie. Jej maliarsky prejav je založený na stabilnej kompozícii a vedomej práci s farebnou plochou. V dielach ako Čriepky harmónie či Energia na kusy pracuje s fragmentmi a farebnými kontrastmi tak, že výsledkom je harmonický celok, v ktorom jednotlivé prvky nachádzajú svoje miesto.

 Aj v krajinne orientovaných prácach, napríklad Nad Sásovou alebo Aprílový sneh, je prítomná schopnosť redukcie a výberu. Krajnáková nevychádza z detailného opisu, ale z celkovej nálady priestoru, ktorú prenáša do vyváženej maliarskej kompozície. Jej obrazy pôsobia pokojne, sústredene a zároveň prirodzene komunikujú s divákom.

 Figurálne a symbolické motívy, aké predstavujú Tanečnice či Mária Magdaléna a mesiac, rozširujú jej tvorbu smerom k obsahovej vrstvenosti. Aj tu však zostáva zachovaná kompozičná disciplína a cit pre mieru, čo prispieva k celkovej vyváženosti jej výtvarného prejavu.

 Dialóg medzi oboma autorkami tak nevzniká na základe podobnosti, ale práve vďaka rozdielu. Kým Krajnáková predstavuje skôr ustálený maliarsky prístup, Vlčeková prináša otvorenosť a experiment. Jedna ponúka istotu formy, druhá dynamiku hľadania. Spoločne tak vytvárajú výstavu, ktorá nepôsobí ako uzavretý celok, ale ako živý proces.

Splnený sen v tomto zmysle nepredstavuje len výsledok tvorby, ale aj jej vývoj. Ukazuje, že výtvarné myslenie môže mať rôzne podoby – od intuitívneho skúmania až po vedome formovaný výraz – a že práve stret týchto prístupov môže byť pre diváka obohacujúci a inšpiratívny.

Autor textu: Mgr. art. Ján Šebeň