Etnografické okienko

Stridžie dni

V období pred zimným slnovratom (21.12.) dochádza k skracovaniu dní a predlžovaniu nocí. S tým súvisí aj nárast pocitu úzkosti a strachu. V minulosti považovali ľudia tmavé dni za čas, kedy zlo získavalo prevahu nad dobrom a do činnosti sa prebúdzajú nepriaznivé sily. Aby sa pred týmito silami ochránili, používali rôzne predmety, či rastliny, ktorým pripisovali ochrannú magickú moc. Vykonávali sa rituály, ktorých cieľom bolo odohnať zlé sily.

Zimný slnovrat bol chápaný aj ako nový začiatok. Oslavovalo sa slnko, ako symbol nového zrodu, sily a prosperity hlučnými zábavami, tancami, či hrami, v ktorých sa často využívali masky. Postupom času tieto zvyky ustupovali a úkony a zvyky sa zredukovali na ochranu pred bosorkami, strigami. Strigy boli v predstavách ľudí ženského pohlavia. Išlo o nadprirodzenú bytosť s rôznymi magickými schopnosťami.  Mohli ovplyvňovať počasie, ničiť úrodu, majetok, pripravovať o zdravie, ba až o život ľudí aj zvieratá, vyvolávať duchov, či veštiť. Mali schopnosť premeniť sa na zvieratá, prechádzať kľúčovými dierkami a dokonca aj lietať. Ľudia sa pred týmito čarami chránili cesnakom, ktorým urobili kríž cez dvere domu a maštalí, okiadzaním, zalievaním rozpusteného železa mliekom urieknutej kravy, či vkladaním metly do maštale, ktorá mala moc zabrániť vstupu zlých síl.

Škodlivá činnosť stríg sa podľa povery najviac prejavovala na Katarínu (25. november), Ondreja (30. november), Barboru (4. december), Mikuláša (6. december) a Luciu (13. december) v tradičnej kultúre nazývaných STRIDŽIE DNI. Čítať viac...