#medovniky
Stredoslovenské osvetové stredisko a Dielňa ľudových remesiel v Banskej Bystrici
pre vás pripravuje stretnutia zamerané na tradičné remeselné techniky.
KURZ
ZDOBENIE MEDOVNÍKOV
Termín konania kurzu:
13. 12. 2023
Miesto konania:
Dielňa ľudových remesiel
Dolná 35, Banská Bystrica
Časová harmonogram:
8:30 – 11:00 h / 14: 30 – 17:00 h / 17.00 - 19. 30 h
Lektorka:
Daniela Pápežová
Cena kurzu:
10 € / 7 € (dôchodcovia)
OBRADOVÉ PEČIVO je pečivo pripravované pri rodinných alebo kalendárnych sviatočných príležitostiach. K najstarším formám patrí pečivo znázorňujúce rozličné druhy zvierat, ktoré sa pôvodne pieklo pre domáce zvieratá a dávalo sa im na Vianoce zožrať vo viere, že sa udržia v zdraví a sile. Na severovýchodnom Slovensku sa pripravovalo pečivo v tvare hovädzieho dobytka, nazývané rohač. Pripravovalo sa aj pečivo v tvare vtáčej hlavy. V Zemplíne sa na Vianoce pre koledníkov piekli tzv. pipiše a tubu (holúbok), v oblasti Trnavy na svadby tzv. kačice. Na západnom Slovensku sa piekli pečené vtáčiky na Kvetnú nedeľu. Rozdávali ich deťom ako symbol jari a mladosti. K figurálnemu pečivu patrili aj medovníky, ktoré sa kupovali od medovnikárov, často ako dary lásky. V tradičnej slovenskej kuchyni boli obľúbené aj pečivá pečené v rozlične tvarovaných hlinených alebo kovových formách. K najznámejším patrí veľkonočný baránok. Pieklo sa tiež pečivo v tvare ryby, zajaca, dieťatka, bábovky a pod. K tradičným obradovým pečivám patria aj opekance s medom a makom, podávané na štedrovečernej hostine. Magickú funkciu mali pečivá posypané makom alebo zapletané, napríklad vianočka, ktoré sa často piekli na Vianoce a na svadbu. Mali symbolizovať súdržnosť rodiny a jej budúcu prosperitu. V oblasti západného Slovenska sa na Zelený štvrtok zvykli piecť jidášky, jidáše – pečivo formované z tenkého prúžku cesta do rôznych spletaných, závitnicových a špirálovitých tvarov, ktoré v ľudovej viere symbolizovali dĺžku života, inšpirované Novým zákonom i povraz, na ktorom sa obesil Judáš po zrade Ježiša Krista. Typickým obradovým pečivom jarného obdobia bol kalkýš, pripravovaný z naklíčeného zrna obilnín, pečený v pekáči. Na sviatky sa často piekli plnené záviny alebo podkovy z kysnutého cesta (makovníky, orechovníky, tvarožníky, kapustníky atď.), ktoré sa podávali nakrájané na široké rezy. K obradovému pečivu patrí aj pečivo vyprážané na vysokej vrstve tuku, pripravované vo fašiangovom období, pre šestonedieľku ako dar, niekde i na krstiny, na Nový rok, pri kosbe trávy alebo žatve. Do ľudovej kuchyne preniklo vyprážané pečivo z meštianskeho prostredia, kde bolo známe už v stredoveku. Postupne sa jeho príprava rozšírila takmer na celé územie Slovenska. Na dedinách prevládali dva základné postupy ich prípravy: z cesta sa formoval okrúhly tvar, často plnený lekvárom, alebo sa vyvaľkané cesto prerezávalo do rôznych tvarov symbolického významu, napríklad do tvaru kosoštvorca, ďatelinky, dieťatka. Vyprážanému pečivu sa v ľudovom prostredí pripisovala ochranná a plodonosná funkcia a zaužívali sa preň mnohé ľudové názvy. V západnej časti Slovenska a v jeho severných regiónoch sa často vyskytovalo pomenovanie šišky. Na strednom Slovensku prevažovali názvy pampúchy, pampúšky a na východe krapľe, krapne, prevzaté z nemčiny. Na západnom Slovensku, kde sa vyprážalo pečivo najčastejšie, bolo známe aj pod názvami boží milosci, fánky, koblihy, striežky, herouky. Od 2. polovice 20. storočia tradičné obradové pečivá postupne nahrádzala široká škála na prípravu náročnejšieho pečiva a zákuskov.
MEDOVNÍK - sladké pečivo z pšeničnej alebo ražnej múky, medu, cukru a korenín, ručne formované pomocou drevených foriem, ktoré sa v Európe začali používať v 14. storočí. Do konca 18. storočia bol pokrmom vyšších spoločenských vrstiev. V ľudovom prostredí sa udomácnil v 19. storočí. Podľa kvality múky, medu, druhov korenín a tvarov sa vyrábalo viacero druhov medovníkov, ktorých recepty si medovnikári chránili ako výrobné tajomstvo. Najdrahším medovníkom bol marcipán, ktorý sa zhotovoval z kvalitného medu, hladkej múky, prísad a korenín. Tvary medovníkov (srdce; koníky, husári, bábiky ako hračky; náboženské motívy) sa prispôsobovali osobe obdarovaného a príležitostiam, z ktorých sa medovníky nosili (jarmoky, púte, hody). Pôvodnú reliéfnu úpravu povrchu medovníkov vystriedala v druhej polovici 19. storočia ozdobná maľba a lepenie obrázkov cukrovou polevou. Medovníky sa dodnes pečú ako vianočné pečivo.