Obsah tejto stránky nájdete aj vo zvukovom zaznáme, ktorý je možné si vypočuť online, ale aj stiahnuť do svojho zariadenia, či už stolového počítača, notebooku, tabletu alebo mobilného zariadenia. Využívame podcastové služby Spotify, iTunes, Google Podcasts, ale aj iné, kde takisto nájdete všetky podcasty SOS.
Budeme veľmi radi ak sa prihlásite na odber nášho podcastového kanála. 

Biela sobota

Biela sobota bola pokračovaním obradov predošlých dní, spojených predovšetkým s ochranou pred chorobami a slabou úrodou.

„Keď rozväzovali zvony, utekali ľudia k Hronu, umývali si tvár, nohy a aj navzájom sa polievali vodou, ktorú načierali do vedier, všetko preto, aby boli zdraví.“

Biela sobota bola považovaná za vhodný deň na siatie a sadenie. Po zaznení zvonov potriasali ovocnými stromkami, ktoré doteraz málo rodili.

Na Bielu sobotu na poludnie sa v rímskokatolíckych obciach ukončilo pôstne obdobie. Zvyčajne sa jedávala kyslá polievka z vývaru z údeného mäsa. V sobotu sa však v domácnostiach venovali aj príprave slávnostných jedál na Veľkonočnú nedeľu, pretože v tento deň sa nesmelo nič robiť. Ľudia verili, že ak by v nedeľu robili niečo s nožom, „okrivel“ by im statok. Varili šunku, vajíčka, kapustu, zemiaky, upiekli biely koláč (v gréckokatolíckych obciach zvaný „paska“). V Heľpe bolo zvykom pridávať do jedál po kvapke posvätenej vody.

Na Bielu sobotu bolo zvykom aj maľovanie vajíčok, ktoré symbolizovali plodnosť a znovuzrodenie. Tradičné zdobenie vychádzalo z dostupných zdrojov. Najčastejšie používali cibuľové šupky, ktoré sfarbili vajíčka na hnedo, na červené zafarbenie používali červenú repu, petržlenová vňať zase zafarbila vajíčko na zeleno. Neskôr si kupovali červené drievka a farby v obchode. Ornamenty nanášali na vajíčko horúcim voskom - „zrajzovali“ a následne ich vložili do farby. Na miestach, kde bol nanesený vosk sa farba nechytila. Silnú magicko-ochrannú funkciu mal v minulosti oheň. Práve na Bielu sobotu bolo zvykom roznecovať nový čistý oheň.

„Novým ohňom zapálil večnú lampu a veľkonočnú sviecu zvanú Paškál.“

Starý olej v lampách sa vymenil za nový a zvyšky starého sa spálili pred kostolom. Medzi ľuďmi bol tento rituál známy ako pálenie Judáša.

Zdroje:

Horváthová - Horehronie, Rok vo zvykoch nášho ľudu