Obsah tejto stránky nájdete aj vo zvukovom zaznáme, ktorý je možné si vypočuť online, ale aj stiahnuť do svojho zariadenia, či už stolového počítača, notebooku, tabletu alebo mobilného zariadenia. Využívame podcastové služby Spotify, iTunes, Google Podcasts, ale aj iné, kde takisto nájdete všetky podcasty SOS.
Budeme veľmi radi ak sa prihlásite na odber nášho podcastového kanála.
Turíce – Svätodušné sviatky sú po vianočných a veľkonočných tretím najväčším kresťanským sviatkom. Slávia sa 50 dní po Veľkej noci a 10 dní po Nanebovstúpení Pána. Veriaci si na turíčnu nedeľu pripomínajú udalosť, keď boli Ježišovi učeníci naplnení Duchom Svätým. V gréckokatolíckej cirkvi sa tento sviatok nazýva Zostúpenie Svätého Ducha. Ďalším významným aspektom sviatku je zjavenie Ducha Svätého ako tretej Božskej osoby Najsvätejšej Trojice. V tento deň sa cirkev zjavila svetu.
Turíce boli však významným výročným sviatkom už v predkresťanskom období. Názov je odvodený od masky zvieraťa tura, ktorý sa často vyskytoval v jarných obradoch. Toto pomenovanie sa udomácnilo prevažne na západnom a väčšine stredného Slovenska. Staroslovanské obrady vykazovali podobné znaky ako antická slávnosť ruží – Pascha rosarum, Rosalia, z čoho odvodzujeme názov Rusadlá. Toto pomenovanie sa zachovalo prevažne vo východných oblastiach Slovenska. Na Horehroní sa názov Rusadlá používa v obciach Heľpa, Pohorelá, Šumiac a Telgárt.
„U východných Slovanov sa vo viacerých prameňoch spomínajú Rusalje ako obľúbené a veselé slávnosti. Kronikár Nestor opísal ich sprievody, v ktorých boli hlavnými postavami dievčatá predstavujúce rôzne stromy, najmä topole a brezy, iní účastníci išli v maskách zvierat, odohrávali sa aj predstierané zápasy , nechýbala hudba, tanec, spev.“
Staršie zvyky sa spájali aj s dušami mŕtvych predkov, ktoré sa mali počas turíčneho týždňa vracať k živým, chrániť ich a pomáhať im.
S nástupom a šírením kresťanstva, staré obrady a zvyky razantne ustupovali. Niektoré však kresťanská cirkev prevzala a „trošku“ ich prispôsobila. Tieto sviatky sú dominantne spojené s vodou, zeleňou, dobytkom a obilím. Dôvodom je fakt, že väčšina obživy bola závislá od dostatku úrody a tá priamo súvisela s dostatkom vody. Aj keď sa v novšej vrstve už nedávali rôzne obety démonom vôd, pretrval zvyk čistenia prameňov a studničiek.
Väčšinou táto práca pripadla skupinkám mládencov. Zaujímavosťou je, že v horehronských obciach čistili studničky väčšinou vdovy. Horehronci verili, že vraj „tak ako ich oči nevysychajú od sĺz, ani vodný zdroj, o ktorý sa postarajú, nikdy nevyschne“
Na Horehroní je dodnes pretrvávajúcim zvykom viažuceho sa k Rusadlám stavanie „májikov“. Stavali ho v noci vo dvojiciach slobodným dievkam, ktoré sa im páčili. Používali sa prevažne brezy a v Heľpe aj červené smreky – túto výsadu mali dievky, v prípade ktorých išlo o vážnu známosť. Dievčatá mohli mať aj viacerých nápadníkov a tak mohli dostať aj viac májikov. To samozrejme prinášalo aj konflikty. V niektorých prípadoch, ak mládenci našli vo dvore májik svojho „obľúbeného“ dievčaťa, vytrhli ho a nasadili svoj. Ani dievky si neostali nič dlžné. Ak mala niektorá viac májikov, druhá jej ich mohla zo závisti vytrhnúť, či ukradnúť (Telgárt). V dedinách sa vyskytovali aj „neobľúbené“ dievčatá. Tie dostávali miesto brezy „suchara“, teda vyschnutý strom. Majiki stáli pred domom 1-2 dni. V Telgárte stáli iba do večera, vraj, aby dievka neostarla.
Aj v Hrochoti boli Turíce významným sviatkom. N a turíčnu sobotu chodili mládenci rúbať máje a na vozoch ich zvážali do stredu dediny, kde ich „párili“. Dievka teda dostala vždy dva máje. Taktiež išlo prevažne o brezy, ale v minulosti sa stavali aj jedličky. Máje sa v dávnejšie zasádzali do pripravených dier v zemi. Neskôr ich opierali o strechy domov. V pondelok chodili mládenci máje váľať. Pristavili sa v každom dome aj s muzikou a dievky aj vykrútili, za čo si vyslúžili peňažnú odmenu.
K stavaniu, či váľaniu májov sa viažu aj piesne, ktoré u nás nechýbali takmer pri žiadnom tradičnom zvyku.
Ej, háje, háje, zelenje háje,
/: hrochockým dioučencom :/
staviame máje.
Máje staviame, koly hradíme,
/: hrochockým dioučencom :/
rados robíme.
(Hrochoť)
Folklórna skupina Šumiačan zo Šumiaca