Obsah tejto stránky nájdete aj vo zvukovom zaznáme, ktorý je možné si vypočuť online, ale aj stiahnuť do svojho zariadenia, či už stolového počítača, notebooku, tabletu alebo mobilného zariadenia. Využívame podcastové služby Spotify, iTunes, Google Podcasts, ale aj iné, kde takisto nájdete všetky podcasty SOS.
Budeme veľmi radi ak sa prihlásite na odber nášho podcastového kanála.

Etnografické okienko – zvyky viažuce sa k veľkonočným sviatkom

Veľkonočná nedeľa

Veľkonočná nedeľa patrí medzi najväčšie cirkevné sviatky, ktorý sa nesie v duchu oslavy vzkriesenia Ježiša Krista. V gréckokatolíckych obciach je tento deň nazývaný Nedeľa paschy alebo Nedeľa vzkriesenia. V domácnostiach a na statkoch sa nepracovalo, všetko bolo prichystané už z minulého dňa.

Zaužívaným zvykom v gréckokatolíckych obciach na Horehroní bolo posväcovanie jedál. Gazdiné zavčas rána priniesli v košíkoch jedlo a poukladali ho do blízkosti oltára alebo do uličky. Najčastejšie si ľudia dávali posväcovať uvarenú šunku, klobásu, maslo, vajíčka a paschu (veľkonočný koláč), neskôr pribudli aj torty vo forme barančeka – „baranki“ a jemné pečivo. Vajíčka bývali dvojaké.

„Maľované posielali do rodín, s ktorými boli v kmotrovskom príbuzenstve, teda krstným deťom. Druhé boli varené a určené na jedenie pri veľkonočnom obede.“

Slávnostný obed pripomínal Štedrú večeru. Mal niekoľko chodov a súčasťou boli aj rôzne ochranno-magické úkony, podobne ako na Vianoce. Stôl bol pokrytý čistým bielym obrusom a pripravené boli všetky chody, aby nikto nemusel vstávať od stola. Ľudia verili, že ak sa v tento deň najedia do sýta, budú sýti celý rok. Na stole nesmel byť nôž, lebo by sa mohla stať ujma na statku.

„Prvé vajíčko rozdelili medzi všetkých členov rodiny – žebi sa ňepotraťili.“

Veľký dôraz sa kládol na to, aby počas obeda nepadla žiadna omrvinka na zem, lebo by bola zlá úroda. Zvyšky ktoré zostali – kosti, omrvinky, škrupinky – sa zamiešali do osiva pre posilnenie úrody a ochrany pred búrkou a krupobitím. Škrupinky (niekedy aj vajíčka) sa mohli dať aj sliepkam, aby lepšie niesli.

Jedným z najstarších zvykov bolo kladenie vajíčok na hroby.

Dialo sa tak cestou z kostola. Ľudia verili, že si tým získajú pomoc mŕtvych pri rôznych úkonoch spojených s ochranou a zabezpečením hospodárstva. Pokračovanie ...

Zdroje:

Horváthová - Horehronie, Rok vo zvykoch nášho ľudu