Obsah tejto stránky nájdete aj vo zvukovom zaznáme, ktorý je možné si vypočuť online, ale aj stiahnuť do svojho zariadenia, či už stolového počítača, notebooku, tabletu alebo mobilného zariadenia. Využívame podcastové služby Spotify, iTunes, Google Podcasts, ale aj iné, kde takisto nájdete všetky podcasty SOS.
Budeme veľmi radi ak sa prihlásite na odber nášho podcastového kanála. 

Kvetná nedeľa a Zelený štvrtok

V období veľkonočných sviatkov sa v minulosti vykonávali okrem liturgických obradov aj staršie zvyky magického charakteru. Niektoré z nich pochádzajú z obdobia, kedy bol začiatok roka totožný so začiatkom hospodárskych prác. Príchod jari sprevádzali obrady, ktorých cieľom bolo zabezpečiť rozmach hospodárstva, bohatú úrodu ako aj zdravie ľudí a domácich zvierat. Kvalita života bola totiž úplne závislá od dostatku produkcie obživy z vlastných a komunitných zdrojov. Bolo dôležité chrániť sa pre zlými silami, získať si priazeň mŕtvych predkov a zabezpečiť príchod nového a zdravého života.

K Veľkej noci patria symboly ako zelené prúty, vajíčka, voda či oheň. Nesú v sebe kolobeh života, plodnosť, novotu a čistotu ako aj mágiu. Aby sa novému životu darilo, bolo potrebné príbytky aj hospodárstvo vyupratovať. Riady, v ktorých sa varili a konzumovali obradné jedlá nesmeli byť poobíjané. Aj ľudia prechádzali očistou. Obradne sa umývali aby boli zdraví a pekne sa obliekali. Všetko muselo byť pripravené na príchod nového života.

Neodmysliteľnou súčasťou veľkonočných sviatkov sú vŕbové prúty, na Horehroní zvané puzičky. Ich symbolika pochádza z predkresťanského obdobia a v ľuďoch ostala natoľko zakorenená, že koncom 7. storočia zaviedla cirkev ich svätenie. Dialo sa tak v poslednú nedeľu pred Veľkou nocou nazývanú Kvetná nedeľa. Ľudia si priniesli rozvíjajúce vŕbové prúty do kostola a kňaz ich modlitbami, kadidlom a svätenou vodou posvätil. Vo svojich domácnostiach ich kládli na rôzne miesta, aby ochránili príbytok pred búrkou, vyháňal sa nimi prvý krát dobytok na pašu, zdobili sa nimi hroby predkov pre aktivizáciu duší, ktoré mali pomôcť proti zlým silám. Ku Kvetnej nedeli sa viaže aj zaujímavý zvyk z okolia Brezna, kde matky nosili do kostola malé deti v predstave, že začnú skôr rozprávať, lebo keď sa zem otvára, otvára sa aj ostatné dovtedy zatvorené.

Zelený štvrtok bol dňom, kedy sa zväzovali zvony a zostali tak až do Bielej soboty večera. Aby však boli ľudia chránení, behali deti po dedine a robili hluk rapkáčmi – „hrkavkami“, čím odháňali zlé a škodlivé sily. Keďže ešte pretrvával 40 dňový pôst, varili sa v týždni pred Veľkou nocou veľmi skromné jedlá. Na Horehroní to boli najčastejšie „krompaki“ (zemiaky), kyslá polievka a chlieb. Vo štvrtok sa varievali mliečne jedlá.

Na Zelený štvrtok vyháňali prvý krát dobytok na pašu. Keďže opúšťal dobytok bezpečný priestor stajní, cítili ľudia potrebu zabezpečiť mu magickú ochranu. V horehronských obciach si pastieri nechávali posväcovať biče. Aby sa im stádo neroztratilo, zakopávali škrupinky z varených vajec na jedno miesto. Gazdiné privádzali na dohodnuté miesto kravy a samozrejmosťou bolo aj pohostenie chlebom, slaninou a pálenkou.

Zdroje:

Horváthová - Horehronie, Rok vo zvykoch nášho ľudu
www.ludovakultura.sk

Fotogaléria: Facebook